Prichádza búrka – potrebujeme zručnosti, nie tituly

Viac ako polovica študentov, ktorí dnes nastupujú do školy, bude pracovať v zamestnaniach, ktoré zatiaľ neexistujú. Tituly a vedomosti získané v systéme formálneho vzdelávania dodávajú falošný pocit bezpečia a ilúziu, že nadobudnuté vedomosti vydržia navždy. Nie je to pravda.

Vedomosti sú často zastaralé už v čase ich získania a formálne školstvo tak, ako je v súčasnosti nastavené, nedokáže študentov pripraviť na nové výzvy meniaceho sa trhu práce.

V predchádzajúcom blogu som písal o prognózach, ktoré naznačujú, že zavádzanie nových technológií, umelá inteligencia a automatizácia spôsobí do roku 2022 zánik približne 75 miliónov pracovných miest. Zároveň umožní vytvorenie 133 miliónov úplne nových miest prispôsobených deľbe práce medzi ľudmi a strojmi. Príležitosti budú obrovské a je na nás, či ich dokážeme využiť.

Náš úspech alebo neúspech bude závisieť najmä od reformy vzdelávacieho systému.

 

Ako zaplniť medzery vo vzdelaní?

Nebudem teraz písať o formálnom vzdelávaní v školách. Mladí ľudia sa neučia len v školskej triede. Učia sa aj v práci, komunite alebo on-line priestore a učenie mimo školy je rovnako dôležité ako v škole. Niektorí analytici hovoria, že je dokonca dôležitejšie.

(Neformálne vzdelávanie Ako napísať dobrý projekt, ktorého výsledkom je vlastný projekt a jeho zrealizovanie. IUVENTA, 2019.) 

Nová priemyselná revolúcia a automatizácia prinesie požiadavku na celoživotné vzdelávanie sa a novou menou na trhu práce budú zručnosti (*1). Musíme preto zmeniť pohľad, ktorým sa pozeráme na celoživotné a neformálne vzdelávanie.

Na rozdiel od formálneho sa neformálne vzdelávanie dokáže rýchlo prispôsobovať novým výzvam a dokáže lepšie reagovať na potreby trhu práce. Vzdeláva zážitkovo, je zamerané na pracovné uplatnenie ľudí a stavia na skúsenostiach lektorov, ktorí čerpajú z vlastnej praxe.

Neformálne vzdelávanie nemá ambíciu nahrádzať to formálne, ale dokáže zaplniť medzery, ktoré vznikli medzi meniacimi sa potrebami trhu a systémom formálneho vzdelávania.

 

Mimoškolské vzdelávanie sa nepočíta – preto máme tisíce ľudí nezamestnaných alebo zamestnaných na nesprávnych miestach

Mnoho zamestnávateľov pri prijímacom konaní v súčasnosti už prihliada na zručnosti a vedomosti získané inak ako v školskom systéme. Často sa však mimoškolské vzdelanie uchádzačov „nepočíta“.

Kým tituly sú vo všeobecnosti považované za záruku odbornosti, po ukončení neformálneho vzdelávania nedostane účastník väčšinou žiadne oficiálne doklady a nedokáže preukázať svoje vedomosti budúcemu zamestnávateľovi. Preto máme tisíce ľudí zamestnaných na nesprávnych pracovných miestach alebo nezamestnaných.

Na jednej strane máme formálne školstvo, ktoré nedokáže mladých ľudí pripraviť na trh práce, a na druhej strane máme obrovské množstvo kvalitne vzdelaných ľudí, ktorí prešli nefomálnym vzdelávaním, ale ich zručnosti a kompetencie často nemôžu byť hodnotené štandardizovanými testami a známkami.

 

Čo robiť?

Každé vzdelávanie, ktoré má hodnotu, si zaslúži uznanie a zviditeľnenie. Aby sme dokázali využiť jeho výhody, potrebujeme, aby zamestnávatelia a verejnosť vnímali neformálne vzdelávanie ako dôležitú súčasť pracovného života. Zároveň aby si uvedomili, že vzdelávanie mimo školských lavíc bude hrať v dobe nových technológií, umelej inteligencie a automatizácie čoraz dôležitejšiu úlohu.

Uznanie neformálneho vzdelávania je záležitosť kolektívnej akcie (*2).

Spolu so zamestnávateľmi musíme preto definovať kompetencie a zručnosti, ktoré budú kľúčové pre pracovný trh po štvrtej priemyselnej revolúcii a podporovať také neformálne vzdelávania, ktoré ich budú rozvíjať. Neformálne vzdelávanie tak okamžite doplní medzery vo formálnom a pomôže mladým ľuďom uplatniť sa na trhu práce.

Potrebujeme dosiahnuť, aby kritické množstvo zamestnávateľov uznalo výsledky neformálneho vzdelávania a pri prijímacom konaní bralo do úvahy jeho výsledky a podieľalo sa na propagácii prínosu neformálneho vzdelávania. Veľkým cieľom do budúcnosti je pracovať na jednotnom systéme overovania znalostí a kompetencií získaných inak ako vo formálnom vzdelávaní (*3).

Aké aktivity v oblasti uznávania neformálneho vzdelávania už prebiehajú a k akému cieľu smerujú napíšem v ďalšom článku.

 

———–

*1
Do roku 2022 sa však zmenia aj tie. Podľa prognóz sa zmení viac ako 40 % kompetencií a zručností požadovaných zamestnávateľmi a preškolenie bude potrebovať najmenej 54 % všetkých súčasných zamestnancov.

*2
Mnohí zamestnávatelia prihliadajú na absolvované neformálne vzdelávanie pri prijímacom konaní a sami organizujú ďalšie vzdelávanie svojich zamestnancov. Potrebujeme však, aby sa k uznávaniu pristupovalo systémovo a aby verejnosť videla výhody, ktoré jej ďalšie vzdelávanie prináša.

*3
V súčasnosti existuje množstvo poskytovateľov neformálneho vzdelávania, akreditovaných aj neakreditovaných. Pre zamestnávateľov je preto ťažké posúdiť úroveň kompetencií a zručností uchádzačov o prácu získaných neformálnym vzdelávaním. Jedným zo systémom uznávania neformálneho vzdelania je napr. Youthpass. Takýchto systémov existuje naprieč EÚ niekoľko, aby sme však dokázali naplno využiť výhody neformálneho vzdelávania, potrebujeme centrálny systém uznávania.

Ilustračný obrázok EK.